Lesná železnica Topoľčianky
Topoľčianky
sú známe najmä svojím vínom, chovom koní a zámkom, do ktorého chodil cez
leto aj pán prezident Masaryk. Avšak málokto vie, že týmto krásnym krajom
v minulosti premávala aj lesná železnička, ktorej časť trasy som si aj
prešiel ( konkrétne časť Topoľčianky - Jedľové Kostoľany – 15 km). Tento článok
má zároveň byť aj súhrn viacerých informácií o tejto lesnej železnici.
Bohatstvo
oblasti v okolí Topoľčianok tvorili najmä lesy. Pôvodne sa do lesov
chodilo podľa potrieb panstva Topoľčianok. Avšak v rokoch 1877-1878 bol
vypracovaný lesný hospodársky plán, takže drevo sa predávalo súkromným firmám
priamo na mieste. Drevo rúbali vlastní robotníci a zvážali po ceste
vedúcej z Veľkých Uheriec a Jedľových Kostolian do Topoľčianok.
Tu sa trať stáčala
z drevoskladu v Topoľčiankach k ceste vľavo
Gróf
Štefan Keglevich bol v rokoch 1857-1890 majiteľom panstva
v Topoľčiankach. Svoj majetok však rýchlo premrhal. Jedinú nádej na
vyrovnanie dlhov videl v obrovskom bohatstve lesov. Svojimi dobrými stykmi
v armáde dosiahol, že do Topoľčianok prišlo vojsko a v rámci
cvičenia postavilo 15 km dlhú lesnú konskú železnicu spájajúcu Topoľčianky
s polesím Jedľové Kostoľany. Výstavbou tejto železnice prišiel o všetko
čo mal, takže túto železnicu už nemohol používať. 20.9.1890 prešiel celý
majetok topoľčianskeho panstva do rúk Habsburgovcov. Za ich vlastníctva, aj
v prvých rokoch ČSR sa drevo odpredávalo na základe dlhohodobých zmlúv.
Takáto prvá zmluva sa uzavrela s firmou Pető Zlaté Moravce na 10 rokov
(1913-1922). Vtedy si Pető prenajal od arcikniežaťa Jozefa Augusta Habsburského
časť lesov. V roku 1916 lacnými silami talianskych vojnových zajatcov za
biednu stravu a zlé ubytovanie vystaval novú úzkorozchodnú lesnú
železničnú trať. Drevo sa v roku 1918 z celého panstva dovážalo
úzkorozchodnými železničkami – na južnej strane Tribeča do drevoskladu
v Topoľčiankach, na severnej strane do Bošian. V päťdesiatych rokoch
sa v Štátnych lesoch Topoľčianky vyťažilo priemerne 50 000 m3 dreva ročne. Vozilo sa teda drevo, ale aj kameň, uhlie a hlina do tehelne. Vozne
s drevom jazdili smerom dole samospádom, naspäť ich vytiahol rušeň. Úzkokoľajka
v Topoľčiankach bola zrušená v roku 1959, v Bošanoch už
v roku 1941.
Trať v Topoľčiankach na mape z r.1955
Lesná
železnica vychádzala zo žst. Topoľčianky, kde bol aj drevosklad a stáčala
sa k hlavnej ceste do Zlatých Moraviec, ale pred PD sa stočila na ulicu
Dlhovského, kadiaľ pokračovala smerom na Hostie. Neskôr bola postavená aj
odbočka na pílu a zastávku Zlaté Moravce závody. Potom križovala cestu do
Machuliniec a esíčkom prešla k Hostianskej ulici. Tadiaľ pokračovala
po pravej strane cesty. Na opačnej strane cesty bolo depo pre dva rušne, ktoré
sa do dnešných čias nezachovalo. Potom nasledovali 2 priecestia: cez prvé išla
hlavná trať LŽ a cez druhé odbočka do malej píly a do hlinobane.
Trať
potom pokračovala po ľavej strane cesty cez asi 2 priepusty a potom ju
znova križovala. Za týmto priecestím sa trať odlúčila od hlavnej cesty
smerovala za dedinu Hostie. Dnes je za dedinou na mieste trate cesta, miestami
aj asfaltová pri ktorej už vyrástli rodinné domy. Niektoré stĺpiky plotov
pochádzajú práve z koľajníc. Trať sa nad dedinou kľukatila. Práve tu sme
našli na pôvodnom mieste tri podvaly, bez koľajníc. O niekoľko stoviek
metrov ďalej bola výhybňa Hostie. Trať sa tu rozdeľovala na dve vetvy.
Nález nad obcou Hostie – tri podvaly
Prvá
viedla ďalej údolím Hlbokej. Tam prešla mostom na pravú stranu potoka. Vo
výhvbni Skýcovský mlyn odbočovala krátka trať do Nitrolínskej doliny. Hlavná
trať pokračovala do výhybne M. Dubová, kde odbočovala o čosi dlhšia
odbočka do Chudej doliny. Potom hlavná trať prechádzala cez ďaľšiu výhybňu, kde
sa odpájala trať do Nestašovej doliny a hlavná trať pokračovala do
poslednej výhybne Husárová, kde táto vetva končila. Nachádzalo sa tu niekoľko
mostov z ktorých sa však zachovali krajné kamenné podpery.
Najväčší most na trati – pred
Jedľovými Kostoľanmi
Druhá
vetva smerovala vyššie a kľukatila sa aby prekonala úzke strmé doliny
vymleté vodou vysokými násypmi s priepustmi. Trať ďalej pokračovala nad
štálom Modoš do výhybne Baňa Viktória. Tu stála hnedouhoľná baňa Michaeli –
Viktória. Ťažilo sa tu s prestávkami do roku 1949. Bola tu banícka kolónia
s 28 domami, mali tu aj doktora. Dnes je tu len obrovské prepadlisko,
zabetónovaná šachta bane, nejaká pivnica a malá nádrž dopoly plná vody
a odpadu. V bani bola koncom 2. sv. vojny vraj ukrytá polovica
slovenského zlatého pokladu. Koncom 20. stor. tu bolo uskutočnené hasičské
cvičenie, pri ktorom boli nájdené debny so starou zubnou pastou. Trať potom
zákrutami klesala do údolia Žitavy.
Prešla
cez rieku Žitavu asi najväčším dreveným mostom na tejto lesnej dráhe,
priblížila sa k hlavnej ceste a prekrížila ju priecestím. Potom
pokračovala povyše hlavnej ceste do výhybne Jedľové Kostoľany. Výhybní bolo na
celej železnici 10. Trať ďalej pokračovala stále pozdĺž hlavnej cesty
a pod Živánskou vežou zase prešla cez Žitavu aj cez cestu na jej opačnú
stranu. Potom ešte asi kilometer pokračovala nad hlavnou cestou až napokon
odbočila do doliny Žitavice. Tadiaľ pokračovala až na Žiare. Na mape
z roku 1955 sa trať na Žiaroch rozdvojovala do dvoch krátkych úsekov.
Avšak na mape z roku 1938 bol postavený len jeden z týchto dvoch
krátkych úsekov ale o niečo nižšie odbočovala trať na jednu úvrať, na
ktorej sa pravdepodobne využíval pohon koní. Na tejto lesnej železnici sa ešte
stavali provizórne odbočky, na ktorých sa tiež využíval animálny pohon. Dĺžka
lesnej železnice dosahovala dĺžku 37,4 km. Rozchod bol 760 mm (niektoré zdroje
uvádzajú 750 mm). Najväčšie stúpanie bolo 76 promile. Najmenší oblúk mal
polomer 27 m.
Časť
na pílu a stanicu v Zlatých Moravciach pokračoval v mieste dnešnej
cyklotrasy vedľa hlavnej cesty. Začiatkom dnešného futbalového ihriska sa
nachádzala výhybka. Rovno išla trať do píly (tehelne) a do odbočky na
prekladisko v mieste dnešného Vion-u. V areáli Vion-u sa ešte
nachádzali okrem prekladiska na normálnorozchodnú vlečku aj malá píla, slučka
na otáčanie vlakov a výhrevňa.
Na
veľkej píle a v areáli tehelne bola normálnorozchodná vlečka
s točňou a dlhšou kolmou koľajou, koľaje s rozchodom 760 mm
a úzkorozchodná železnica s rozchodom 600 mm, ktorá zrejme slúžila na
manipuláciu s drevom.
Hnacie
vozidlá
Parné
lokomotívy:
·
O&K 4050/11
1911-1944 po r.1944 na LŽ Polomka
– Závadka – Stožky
·
O&K 7695/16
1916-1959 po zrušení tejto LŽ na
LŽ Topoľčany
·
ČKD
2609/48 1948-1949 po r.1949 na ČHLD
Motorové
lokomotívy:
·
Stavostroj BN30 12479/51
z LŽ Ladzany od 1952
Hnané
vozidlá
19 nákladných vozňov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára